TRINÁSTY OBRAZ

Vesmír. V diaľke vidieť stále sa zmenšujúcu zemeguľu, ktorá sa napokon javí už iba ako hviezda medzi hviezdami. Obraz sa začína v pološere, ktoré sa pomaly mení v slepú tmu. Adam, ako starec, letí s Luciferom.

ADAM
Kam vedie, povedz, tento divý let?

LUCIFER
Sám si chcel vzlietnuť z pozemského kalu
do vyšších sfér - ak rozumel som dobre -
ta, odkiaľ sa ti sladko prihovoril
hlas príbuzného ducha.

ADAM
      Netušil som,
že cesta k nemu bude taká strašná.
Vari je vesmír preto taký chladný,
že jeho svätosť človek zrušil?
Odrazu vo mne zápasia dva city:
chápem, že zem, keď duch ju prekonáva,
je úbohá, no na hraničnej čiare,
najradšej by som za ňou zaplakal.
Nože sa pozri na zem, Lucifer!
Najsamprv zmizli z našich očí kvety,
vzápätí šumot rozochvelých korún;
a známy kraj a stovky milých kútov
scvrkli sa zrazu v nevýraznú pláň.
Pôvabné miesta rozmazala hmla
a skalné štíty krčia sa jak hrudy
a olovené mračná, plné bleskov,
v ktorých ľud vždycky poslov neba tuší,
sa rozplynuli v obyčajný opar.
Kam stratila sa bezhraničnosť morí,
besniacich večne? Ako sivé škvrny
tratia sa zrazu vo vírení hviezd,
v bláznivom tanci. Tak to bol náš svet?
Ó, Lucifer, a ona, ona, ona…
musela ostať dole, na zemi?

LUCIFER
Vieš, keď sa dívaš z takej veľkej výšky,
najsamprv zmizne pôvab, potom veľkosť
a potom sila, no a nakoniec
ostane iba chladná matéza.

ADAM
Aj hviezdy miznú kdesi pod nami,
nevidím cieľ, no ani prekážky.
Lež akú cenu bez lásky a boja
môže mať ľudský život, Lucifer?

LUCIFER
Ak nieto v tebe viacej odvahy,
vráťme sa naspäť hrať sa v prachu zeme!

ADAM
Kto vraví o tom? Pokračujme v ceste!
Pominie sa bolesť, len čo popretŕham
posledné vlákna, čo ma viažu k zemi.
No beda, beda, začínam sa dusiť
a rozum sa mi zatemňuje, slabnem.
Nakoniec bude pravdivou tá bájka,
že Anteus žil iba dovtedy,
kým pridŕžal sa zeme.

HLAS DUCHA ZEME
      Veru, Adam.
Ty dobre vieš, že ja som duchom zeme
a že tvoj dych je vlastne mojím dychom.
Na tejto čiare končí moja moc,
ak žiť chceš, vráť sa, inak zahynieš
jak biedny červík, čo sa trepoce
v kvapôčke vody. Vráť sa radšej na zem.

ADAM
Darmo ma strašíš, patrí ti len telo,
ale môj duch, ten vzdorovať ti bude!
Veď myšlienka a pravda nemá hraníc,
až po nich predsa vznikol tvoj svet hmoty.

HLAS DUCHA ZEME
Si samoľúby! Presvedč sa a padneš!
Myslíš, že vôňa bola prv než ruža,
tvar prv než hmota, svetlo prv než slnko?
Keby si videl, čo len jediný raz,
v tom cudzom svete blúdiť svoju dušu,
jak márne hľadá zmysel, vyjadrenie
a necíti už nič, nič nechápe,
zhrozil by si sa. Lebo každý pocit
a poznanie, čo v tebe vibruje,
žiari z tej hmoty, ktorú voláš zem.
Tá keby bola iná, nebol by som,
no ani teba nebolo by, Adam.
Lebo len z môjho ducha odvodzuješ
krásu i mrzkosť, blaženosť i peklo,
len z môjho ducha žije tvoja vlasť.
A čo je večnou pravdou tu, to môže
byť v inom svete holým nezmyslom
a nemožné zas celkom prirodzeným.
Tiaž nejestvuje, ani pohyb v bytí.
Čo je tu vzduch, tam možno myšlienka je,
čo je tu svetlo, tam je možno zvuk,
a čo tu klíči, tam je možno kryštál.

ADAM
Mňa neodradíš od veľkého cieľa.

HLAS DUCHA ZEME
Rozumej, Adam, tvoj čas napĺňa sa,
ach, vráť sa na zem, veď len tam si veľký.
Keď vytrhneš sa z vesmírneho kruhu,
Boh nestrpí to, zahubí ťa, ver mi,
len čo sa zjavíš v jeho blízkosti.

ADAM
A či ma aj tak nezahubí smrť?

HLAS DUCHA ZEME
Tu v ríši duchov nevyslovuj, Adam,
márnivé slová prastarého bludu,
príroda by sa musela triasť hrôzou.
To sväté právo vyhradil si Pán
sám pre seba. A nemohlo ho zlomiť
jablko sváru.

ADAM
      Ale ja ho zlomím.
(Letia ďalej, Adam vykríkne a zmeravie.)
Umieram! Beda!

LUCIFER (so smiechom.)
      Predsa vyhral blud.
(Odstrčí Adama.)
A božia bábka nech si pekne krúži
priestorom ako nová obežnica;
raz na nej možno vzklíči pre mňa život!

HLAS DUCHA ZEME
Privčas sa smeješ, privčas, Lucifer!
Ešte sa iba dotkol cudzích svetov,
no z mojej ríše len tak neodíde.
Preber sa, syn môj tvoja zem ťa volá.

ADAM (preberá sa.)
Ja zasa žijem! - Cítim to, bo trpím.
No sladšie mi je toto utrpenie
ako ten hrozný pocit záhuby.
Zaveď ma naspäť na zem, Lucifer,
kde som už toľké márne boje zvádzal,
ja bez boja už nemôžem byť šťastný!

LUCIFER
Po toľkých skúškach ešte stále dúfaš,
že nové boje nebudú už márne?
Že dôjdeš k cieľu? Naozaj len človek
môže mať myseľ zaťatú jak dieťa.

ADAM
Nie, nerobím si žiadne ilúzie.
Viem, že sa ešte stokrát miniem cieľa.
No čože na tom? Čo je vlastne cieľ?
Cieľ, to je predsa koniec slávnych bojov.
Cieľ - to je smrť; kto žije, bojuje,
a pre človeka boj je vlastne cieľom.

LUCIFER
Len utešuj sa! Dobre vieš, že často
idea sama nie je hodná boja,
veď na druhý deň sám si sa z nej vysmial.
Čo vrzušilo ťa, detinstvom si nazval.
A potom neskôr vyzbrojený vedou,
či nebránil si slobodu, čo padla?
Či nestál si po boku Konštantína
a nekládol si základ jeho moci?
Či netrpel si za vec svojej viery
a neskôr, zbraňou vedy vyzbrojený,
nestal si sa zas nepriateľom viery?

ADAM
Máš pravdu, ale každá idea,
čo aká chabá, vždy ma nadchýnala,
vždy dvíhala ma, vždy mi bola svätá,
či spájala ma s krížom a či s vedou,
so ctižiadosťou, láskou k slobode,
pretože viedla ľudstvo dopredu!
Nuž poďme naspäť, do nového boja!

LUCIFER
A vari si už zabudol na vedca
a na to, že o štyritisíc rokov
zem vychladne a ukončia sa boje?

ADAM
Ak sa s tým veda zmieri, potom iste.
Lenže ja cítim, že sa nezmieri.

LUCIFER
No a čo? Vari veľkosť, boj a sila
jestvujú iba v svete, čo tam dole
si ľudský rozum z teórií stvoril?
Veď si sa o tom práve presvedčil.

ADAM
Ak zachráni tým Zem - nuž nech si zájde
jak všetko to, čo úlohu si splní.
Veď časom vzíde nová idea
a vdýchne zemi zasa nový život.
Vráťme sa naspäť, Lucifer, ja horím
už túžbou spoznať novú ideu
na zachránenej zemi.

LUCIFER
      Poďme teda!


VisszaKezdőlapElőre