SIEDMY OBRAZ

V Carihrade. Námestie, na ktorom sa poneviera niekoľko mešťanov. Uprostred patriarchov palác, vpravo kláštor, vľavo park. Prichádza Adam ako Tankred, v plnej sile, spolu s ďalšími rytiermi, v čele križiackych vojsk, ktoré sa vracajú z Ázie s vlajúcimi koruhvami a za vírenia bubnov. Lucifer ako Adamov zbrojnoš. Večer, neskoršie noc.

PRVÝ MEŠŤAN
Prichádza zasa horda barbarov,
ujdime domov pozatvárať brány,
kým nedostanú chuť na rabovačku.

DRUHÝ MEŠŤAN
A skryme dámy. Zdivočelá zberba
už okúsila slasti háremov.

PRVÝ MEŠŤAN
A naše dámy právo víťaza.

ADAM
Čo utekáte, bratia, pred nami,
či nevidíte sväté znamenie,
ktoré nás vedie za spoločným cieľom?
Do Ázie, kde nášho učenia
kolíska stála, svetlo viery našej
sme vniesli, aby milióny ľudí,
čo zdiveli, zas pocítili milosť.
A medzi vami nebolo by lásky?

PRVÝ MEŠŤAN
Takýchto rečí máme plné uši,
vždy po nich vzbĺkla strecha plameňom!
(Rozídu sa.)

ADAM (K rytierom.)
Toto sú trpké plody nášho diela,
keď nehodníci s podlým úmyslom
mávajú našou svätou zástavou
a zbabelo sa podlizujúc davu,
na samozvaných vodcov vyšvihli sa.
Rytieti moji! Kým sa bude skvieť
na našich mečoch len cti znamenie,
ochrana ženy, svätá chvála Boha
a statočnosť, je našou povinnosťou
na uzde držať zlého démona
a viesť ho, aby napriek svojim chúťkam
len ušľachtilé, veľké veci konal.

LUCIFER
Pekná reč, Tankred, ale čo, ak ľud
prestane veriť, že si jeho vodcom.

ADAM
Tam, kde je duch, aj víťazstvo vždy býva.
Zrazím ho k zemi.

LUCIFER
      A keď prejaví sa
aj uňho duch? Tvár skloníš k nemu?

ADAM
      Prečo?
Nespravím lepšie, keď ho zdvihnem k sebe?
Je predsa veľmi malicherné vzdať sa,
ak nemáš v boji druhov, a takisto
je úzkoprsé druha neprijať
a závidieť mu podiel na odmene!

LUCIFER
Hľa, ako spľasla veľká idea,
za ktorú mreli toľkí v arénach.
Sloboda ľudskej osobnosti, ľaľa!
Idea bratstva podivností plná!

ADAM
Nesmej sa. Ver mi, chápem náuku,
ktorá je zmyslom môjho života.
Kto svätou iskrou horí, môže sa
vyšvihnúť k nám, my prijmeme ho radi,
jediný úder meča pasuje ho
za člena rádu, musíme však chrániť
česť nášho kríža v čase plnom zmätkov.
Kiežby už prišiel, kiežby prišiel čas,
veď vykúpenie naše dovŕši sa,
keď nebude už prekážok a zábran.
Či ten deň príde, pochyboval by som,
ak nebol by za týmto veľkým dielom,
sám mocný Boh, čo toto všetko stvoril.
Jak prijali nás, bratia, dobre viete,
sme sirotami v tomto hlučnom meste.
Čo sa dá robiť? Rozložíme tábor
tam konča parku, ako sme si zvykli
v pohanských krajoch, kým sa všetko zmení.
Môžete ísť, hneď prídem za vami
a každý rytier za svoj oddiel ručí.
(Križiacke vojsko rozloží tábor.)

LUCIFER
Škoda, že tvoje krásne idey
nanovo rodia plané jablká:
červené zvonka, zvnútra červivé!

ADAM
Už neveríš v nič ušľachtilejšie?

LUCIFER
Čože ja, ale tvoji neveria.
Rytiersky rád, čo staviaš ako Faros
vo vlnobití mora, vyhasne raz
a napoly sa zrúti, jeho útes
pre plavcov bude nebezpečnejší
jak ktorýkoľvek útes bez majáka.
Všetko, čo žije, pôsobí a koná,
Zahynie časom, duch sa vytratí,
a iba telo ako zdochlina
nákazu bude šíriť vôkol seba
po novom svete, ktorý príde k slovu.
Tak teda vidíš, čo nám zostane
po slávnych predkoch!

ADAM
      Pokým rozpadne sa
náš slávny rád, už sväté učenie
zachváti davy.

LUCIFER
      Sväté učenie
je práve vašou kliatbou, moji milí,
len čo ste si ho totiž objavili,
hneď skrúcate, hneď otáčate si ho
oháňajúc sa najsvätejšou knihou
a výsledkom je šialenstvo či putá.
Exaktné pojmy, to je vám vec krutá,
ale vy, čo ste v tomto pyšnom ráde,
na vlastnú škodu hľadáte ich všade.
Či predĺži, či skrátiš tento meč,
v podstate bude vždy o meči reč.
Niet konca-kraja týmto úvahám;
kde hranica je, exaktný bod sám?
Iba tvoj cit ho nájde, zaznamená,
keď priblíži sa dáka veľká zmena.
Som unavený, rečním viac než treba.
Radšej sa, rytier, obzri vôkol seba!
(Znovu sa zjaví niekoľko mešťanov.)

ADAM
Priatelia! Nocľah poskytnite svojim.
Snáď v metropole kresťanstva nie márne
oň prosíme!

TRETÍ MEŠŤAN
      Je otázka, či nie si
v kacírstve svojom horší ako pohan.

ŠTVRÝ MEŠŤAN
V čo veriš, povedz: v Homousion
či v Homoiusion?

ADAM
      Nechápem…

LUCIFER
Tak aspoň mlč, to je tu hlavný problém!

ŠTVRTÝ MEŠŤAN
Hľa, pochybuje; iste je to kacír.

VIACERÍ
Poďme my radšej. Zavrime sa v domoch.
Nech prekliati sú tí, čo prichýlia ich.
(Rozpŕchnu sa.)
(V kniežacej nádhere prichádza z paláca patriarcha so svojím sprievodom, za ním skupiny mníchov, ktorí vedú sputnaných kacírov; za nimi vojaci, ľud.)

ADAM
Som ohromený. Povedz, čo za vladár
sa blíži sem, tak spupne, vyzývavo?

LUCIFER
To následník je apoštolov. Veľkňaz.

ADAM
A prečo tamtá zberba bosonohá
odvádza v putách toľký zástup ľudí,
pokorou kryjúc svoju škodoradosť?

LUCIFER
Kresťanskí mnísi sú to - cynici.

ADAM
Nuž to som doma nikdy nevidel.

LUCIFER
Všeličo ešte uvidíš. Veď lepra
len pomaly sa šíri. Daj si pozor,
neuraz ľudí absolútne cnostných,
bo nezmieria sa s tebou.

ADAM
      Akú cnosť
si privlastňuje toto ľudské plemä?

LUCIFER
Cnosť odriekania a cnosť večnej biedy,
čo nastúpil tvoj majster na kríži.

ADAM
On spasil ľudstvo, ale zbabelci
vedia sa iba rúhať, pohŕdajúc
milosťou božou ako vzbúrenci.
Kto na komára berie takú zbraň,
čo hrdinstvom je zobrať na medveďa,
je blázon.

LUCIFER
      Nuž a, keď je pre nich komár
medveďom? Vari nemajú to právo?
Nemajú právo k postu hrdinov
do pekiel zahnať všetkých previnilcov?

ADAM
Vidím jak Tomáš, ale neverím,
na vlastné oči presvedčiť sa musím.
(Predstúpi pred patriarchu.)
Sme bojovníkmi za svätý hrob, otče,
a cestou trochu oddýchnuť si chceme,
no ľud tvoj nechce poskytnúť nám nocľah.
Ty vládneš tu, tak pomôž našej veci.

PATRIARCHA
Na maličkosti nemám času, syn môj,
mňa volá služba Bohu, blaho ľudu,
dnes musím súdiť týchto kacírov.
Jak burina sa množia, jed svoj šíriac,
a hoci ohňom-mečom kántrime ich,
vždy nových nám sem peklo posiela.
Ak naozaj ste bohatiermi kríža,
čo vláčite sa po ďalekých krajoch,
tu máme horších nepriateľov. Na nich!
Dediny, v ktorých žijú, vypáľte
a vyhubte aj starcov, ženy, deti.

ADAM
Smrť nevinného decka žiadaš otče?

PATRIARCHA
Nevinné je aj hadie mláďa, synu,
aj had, keď stratí jedovatý zub.
A berieš na to ohľad?

ADAM
      Stašný hriech
k takému hnevu rozplamenil cirkev,
čo hlása lásku.

PATRIARCHA
      Syn môj, lenže láska,
tá nelichotí márnivému telu,
lež vracia dušu, ktorá zablúdila,
ak treba mečom a či plameňom
k tomu, čo riekol: Neprinášam pokoj,
lež boj! No títo odpadlíci stále
o tajuplnej svätej trojici
hlásajú svoje Homoiusion,
hoc cirkev svätá ustanovila
za článok viery Homousion.

MNÍSI
Smrť kacírom! Už horí hranica!

ADAM
Vzdajte sa, bratia, toho „i“ a radšej
položte život, ak ním pohŕdate,
za svätý hrob jak hrdinovia v boji.

STARUČKÝ KACÍR
Mlč, pokušiteľ, radšej umrieme
za pravú vieru tam, kde určil Boh.

JEDEN Z MNÍCHOV
Ty pravou vierou oháňaš sa, kacír?

STARUČKÝ KACÍR
Nás potvrdzuje koncil v Rimini
a mnohé iné.

MNÍCH
      Zišiel z pravej cesty,
veď na koncile nicejskom a iných,
tých pravoverných, rozhodli v náš prospech.

STARUČKÝ KACÍR
Hej, rozkolníci! Že si trúfate
merať sa s nami. No tak, odpovedz,
máte vy vôbec takých otcov cirkvi,
jak Árius bol, Eusébius?

MNÍCH
A vy snaď máte Atanázia?

STARUČKÝ KACÍR
A mučeníkov máte?

MNÍCH
      Viac jak vy!

STARUČKÝ KACÍR
Sú mi to veru pekní mučeníci,
čert zviedol ich a boli zatratení.
Vy ste ten veľký Babylon, tá fľandra,
o ktorej písal už aj svätý Ján,
čo musí zmiznúť čím prv z tváre sveta.

MNÍCH
A vy ste ten drak, ste ten Antikrist,
o ktorom vraví už aj svätý Ján,
klamári, lotri, s čertom spriahnutí.

STARUČKÝ KACÍR
Zlodeji, hadi, žravci nerestníci…

PATRIARCHA
Berte ich! Aj tak márnime len čas,
pre slávu božiu na hranicu s nimi!

STARUČKÝ KACÍR
Pre slávu božiu, dobre vravíš, zloduch,
pre slávu božiu prinášame obeť.
Ste mocní, preto podľa ľubovôle
konáte, ale Boh vás bude súdiť.
Dni vašich hriechov sú už spočítané.
Idea žije, oheň týchto hraníc
ožiari cestu do budúcich vekov.
Priatelia, poďme, slávna smrť nás čaká.

KACÍRI (zborove.)
1. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Vzdialil si sa od spasenia môjho a od slov nariekania môjho.
2. Bože môj, po celý deň ťa volám, a nepočuješ, aj v noci ťa volám a nemôžem sa zatajiť.
3. Si bezpochyby svätý…
(Žalm XXII.)

MNÍSI (zborove.)
1. Súď sa, Pane, s tými, ktorí sa so mnou súdia,
a bojuj proti tým, čo proti mne boj vedú.
2. Vezmi zbraň a štít a príď mi na pomoc.
3. A vezmi kopiju a zastav tých, čo tiahnu proti mne.
(Žalm XXXV.)
(Medzitým patriarcha a jeho sprievod odídu. Niekoľko mníchov s traktátmi v rukách sa zamieša medzi križiakov.)

LUCIFER
Čo stojíš taký mĺkvy, čo ťa desí?
Tá tragédia? Tak ju považuj
za komédiu a hneď zabavíš sa.

ADAM
Ach, nežartuj! - či pre jediné „i“
možno ísť na smrť s takým odhodlaním?
Čo je tu potom vznešené a veľké?

LUCIFER
To, čo snáď iných iba rozosmeje.
Jediný vlások delí tieto pojmy,
rozhodnúť o nich môže len hlas srdca
a rozhodcom je vlastne sympatia,
čo zbožňuje či vraždí s výsmechom.

ADAM
Prečo som musel vidieť toľko hriechu,
ten malicherný zápas pyšnej vedy,
ten vražedný jed, extrakt z kvetiny,
čo bola plná sviežosti a jasu?
Ja poznal som ju v časoch, kedy kvitla
jak naša viera, napriek útlaku;
kto zničil ju a kto je za to vinný?

LUCIFER
Za to je vinné samo víťazstvo:
záujmy plodí, rozdrobuje rady.
Pohroma spája, rodí martýrov,
dodáva sily jak tým kacírom.

ADAM
Najradšej by som meč svoj odhodil
a na sever sa vrátil do vlasti,
kde ešte v tôni lesov prastarých
hrdá česť mužská, ľudská prostota
vzdoruje jedu uhladených čias,
keby mi čosi nenašepkávalo,
že pretvoriť svet ja som povolaný.

LUCIFER
Daromná snaha. Jednotlivec nikdy
sa nepresadí proti svojej dobe:
doba je rieka a v jej prúde človek
pláva jak môže, ináč utopí sa.
Tí, ktorých chvália dejiny jak veľkých,
storočiu svojmu dobre rozumeli,
no nezmohli sa na ideu novú.
Nie preto svitá, lebo kohút spieva,
on spieva preto, lebo práve svitá.
Lež tamtí, čo na mučenícku smrť
náhlia sa v putách, za výsmechu všetkých,
o ľudskú stopu vidia dopredu,
v ich hlavách svitá nová myšlienka:
mrú za to, čo ich potomci raz budú
vdychovať ako ozón ulice.
No škoda rečí, poďme do tábora
pozrieť sa, ako vyčíňajú mnísi,
s čím asi kupčia, čo za reči vedú,
že rozhadzujú rukami jak blázni.
Čujme, čo vravia.

JEDEN MNÍCH (obklopený križiakmi.)
      Kúpteže si knihu,
tá naučí vás vrúcnej kajúcnosti,
a zíde sa vám v každej pochybnosti.
Z nej dozviete sa, koľko rokov v pekle
trápiť sa bude vrah a cudzoložník,
falošný svedok, svätokrádežník.
Tá poučí vás, že rok väzenia
môže si boháč vykúpiť za dvadsať
a chudák už aj za tri solidy,
no pre toho, čo ani groša nemá,
výkupné činí často tisíc palíc.
Kúpte si, kúpte, túto vzácnu knižku.

KRIŽIACI
Sem s ňou! Aj mne daj! Aj mne, svätý otče!

ADAM
Zlý predavač, no ešte horší kupci.
Vytas svoj meč a rozbi tento jarmok.

LUCIFER (v rozpakoch.)
Ten mních je mojím starým dobrým druhom
a mňa to, prepáč, vôbec nezaráža,
keď slávu božiu trochu preháňajú,
lebo s tou slávou veziem sa aj ja,
len ty si braček, trochu zaostal.
(Eva ako Isaura a Helena, jej komorná, pribehnú k Adamovi celé vydesené, prenasledujú ich niekoľkí križiaci; križiaci náhle zmiznú.)

EVA (klesá.)
Zachráň ma, rytier!

ADAM (podopiera Evu.)
      Ušľachtilá dáma,
tu v bezpečí si. Otvor oči, prosím.
Som očarený. Čo sa prihodilo?

HELENA
V záhrade našej, v tôni starých stromov,
kochali sme sa v krásnej prírode,
v tráve si sediac celkom bezstarostne,
so slávikom si pritom pospevujúc,
keď sme tu zrazu v kroví zazreli
pár divých očí rozpálených vášňou.
My vyľakané dali sme sa vnohy,
a v našich pätách štyria križiaci
a nebyť teba, iste nás už majú.

ADAM
Bojím sa, drahá, tvojho precitnutia,
čo ak mi zmizneš ako vidina.
Aké máš telo preduchovnelé
a šľachetné a zbožňovaniahodné!

LUCIFER
Preduchovnelé telo! Máš ho vidieť!
Osud by riadne strestal milenca
za jeho ošiaľ, keby mu tak splnil
všetko, čo o nej, chumaj, potára.

ADAM
Tak sa mi marí, že tom ťa už poznal,
pred trónom božím že sme spolu stáli.

LUCIFER
Len na to, prosím, nikdy nezabúdaj,
že taká láska, čo dvoch ľudí baví,
pre tretieho je plná nechutností.

ADAM
Ach, usmieva sa… vďaka, nebesá!

EVA
Ach, záchranca môj, jak ti poďakovať?

ADAM
Už tvoje slová sú mi odmenou.

LUCIFER (k Helene.)
Dosť biednou veru. Ty čím odmeníš sa?

HELENA
A za čo som ti vlastne dlžníkom?

LUCIFER
Vari si myslíš, že ťa zachránil
tento pán rytier? Nie si domýšľavá?
Kým slávny rytier zachraňuje slečnu,
komornú vždy má na starosti zbrojnoš.

HELENA
A čo tým získam? Ak ti mám byť vďačná,
som vlastne tam, kde pred chvíľou som bola.
Ak nevďačná ti budem, zatratíš ma.
Tí štyria boli celkom súci chlapci.

ADAM
Kam ťa mám odviesť, rozkáž, krásna dáma!

EVA
Tamto je brána nášho kláštora.

ADAM
Kláštora, vravíš? Snáď sa jeho brány
pred mojou túžbou celkom nezatvoria,
na pamiatku mi, prosím, niečo daj
ku znaku kríža, čo ma vedie v boji,
aby si bola so mnou ako sen,
aby som vládal čakať dlhé roky
a nakoniec sa dočkal odmeny.

EVA
Dávam ti stuhu.

ADAM
      Čiernu ako noc?
Chcem nádej, pani, nádej chcem, nie žiaľ.

EVA
Nič iné nemám, čo by som ti dala.
V kláštore predsa nádej nekvitne.

ADAM
Lež ani láska. A tam, kde si ty,
nemôže nebyť láska, krásna deva.
Podľa šiat vidím: nie si ešte mníška.

EVA
Netráp ma, prosím, lebo veľmi trpím,
keď vidím, že si stále smutnejší.

LUCIFER
Aj teba zavrú medzi tieto múry?

HELENA
Aj mňa. No kľúč môj nepohltí more.

LUCIFER
Ach, škoda, chcel som zložiť elégiu
na túto tému.

HELENA
      Zmizni, falošník.

LUCIFER
Prečo mám zmiznúť? To je predsa nápad,
spustiť sa na dno mora pre tvoj kľúč!

HELENA
Prosím ťa, načo?

LUCIFER
      A ja veru idem,
Dno hlbín si už brúsi na mňa zuby.

HELENA
Ach nechoď, prosím, vráť sa, lebo umriem,
kľúč ti dám radšej večer do obloka.

ADAM
Rád by som poznal aspoň tvoje meno,
aby som si ho do modlitieb vpriadal
a vyprosil ti požehnanie neba,
keď nesmiem s tebou zdieľať trpký osud.

EVA
Ja Isaura som. A ty, smelý rytier?
Skôr mne sa patrí modliť za teba.

ADAM
Som Tankred.

EVA
      Zbohom, Tankred.

ADAM
      Isaura!
Nie, neodchádzaj, lebo by som musel
preklínať meno, ktoré z tvojich úst
pri rozlúčke som počul po prvý raz.
Aj pre sen bola táto chvíľa krátka,
a čo s ňou ďalej, keď mi zostaneš
tajomstvom iba a keď si ju neviem
ozdobiť niťou tvojho osudu.

EVA
Tak ti ho poviem. Aj môj otec bol
ako ty, rytier, chránil svätý hrob,
keď tu raz v noci divý nepriateľ
prepadol tábor vypáliac ho do tla.
Môj otec videl, že niet nádeje,
nuž sľúbil vtedy najsvätejšej panne,
že zasvätí jej svoju malú dcérku,
ak sa raz šťastne vráti do vlasti.
On vrátil sa a ja som potvrdila
hostiou svätou sľub.

ADAM
      Ach, matka božia,
čistoty plná, láska stelesnená,
ako si mohla bezbožný sľub prijať
a neodvrátiť s hnevom svoju tvár,
veď on dal pečať hriechu tvojim cnostiam,
a milosť nebies v kliatbu premenil.

HELENA
Ty na môj osud nie si zvedavý?

LUCIFER
Pri prvej láske si sa sklamala
a pri druhej už klamala si sama
a potom ťa aj tretí omrzel
a s prázdnym srdcom čakáš na ďalšieho.

HELENA
Odkiaľ to vieš? Si s čertom spríbuznený?
Nezdalo sa mi, že si taký skromný,
koho mám čakať, keď si pri mne ty?

LUCIFER (Adamovi.)
Poďme už, pane. Ty sa nevieš rozísť
a ja sa márne bránim víťazstvu.

ADAM
Isaura, tvoje slová ráňajú ma,
jediný bozk by otupil ich osteň.

EVA
Zabúdaš, rytier, že som prisahala?

ADAM
A ja ťa preto nesmiem azda ľúbiť?

EVA
Si vlastne šťastný. Ja ťa zabudnem?
Už idem, Tankred, lebo strácam silu.
My stretneme sa v nebi. Ostaň zbohom!

ADAM
Zbohom!
(Eva vchádza do kláštora.)

HELENA (bokom.)
Ach, to je chmuľo! Na všetko mám myslieť?
(Nahlas.)
Kľúč bude v okne. Nehľadaj ho v mori.
(Ide za Evou.)

ADAM (spamätá sa.)
Tak teda poďme.

LUCIFER
      Neskoro je. Koniec.
Aké je trápne mužské plemeno!
Raz vidí v žene nástroj zverských chúťok,
z jej nežnej tváre drsnou rukou stiera
peľ poézie, okrádajúc sa
o najskvostnejší kvietok svojej lásky;
potom ju zasa ako bohyňu
na oltár zdvihne, hynie pre ňu v boji
a zatiaľ bozky na jej ústach vädnú.
Prečo si vlastne nevážiš v nej ženu,
ktorá má jasne určený svoj kruh?
(Medzitým sa úplne zotmelo, vychádza mesiac. V okne sa zjaví Isaura a Helena.)

EVA
Ach, ako hľadel, celý rozochvelý,
môj rytier na mňa, ako sa len chvel.
Lenže mne cnosť a pravá viera káže
svoj mladý život obetovať Bohu.

HELENA
Aké je čudné ženské plemeno!
Keď predsudkov sa zbaví, slepo letí
za akoukoľvek rozkošou jak zviera,
z tváre si strhne ľudskú dôstojnosť,
v bahne sa váľa, kdekým odsúdená.
Keď predsudkov sa nevie zbaviť, tŕpne,
a nechá vädnúť svoje pôvaby,
slasť nedožičiac mužom ani sebe.
Tak prečo nejde zlatou strednou cestou?
Nechápem vôbec, preľo by mal škodiť
intímny pomer, malé dobrodružstvo?
Veď ani žena nie je iba duch.

EVA
Helena, pozri, či tu ešte stojí?
Veď nemohol tak jednoducho odísť!
Znovu chcem počuť jeho drahý hlas.

ADAM (Luciferovi.)
Pozri sa hore, či nestojí v okne,
či neposiela za mnou vrúcny pohľad?
V jej štíhlej kráse chcem sa ešte kochať.
Isaura, odpusť, že som neodišiel.

EVA
Mal by si odísť, bolo by to lepšie,
bo poranené srdce zahojí sa,
no bolí, keď ho znovu poraníme.

ADAM
Ty nebojíš sa hľadieť do noci,
čo ako srdce vzrušené je láskou,
zatiaľ čo my sa ľúbiť nesmieme?
A nebojíš sa, že ti učarí?

EVA
Som plná toho čarovného sna,
čo možno nebo na zem zoslalo;
vzduch rozvlnili rajské melódie,
anjelov roje s úsmevom sem hľadia
a spoza kríkov posielajú bozky,
lež nám sa, Tankred, viacej neprivravia.

ADAM
No prečo, prečo? Pre tie staré múry?
Ja, čo som zmohol hordy pohanov,
nezmohol by som tieto staré hradby?

LUCIFER
Nezmohol, lebo duch doby ich chráni,
ten silnejší je.

ADAM
      To mi vravíš ty?
(V úzadí vzplanie žiara hranice.)

KACÍRI (zborove z diaľky.)
21. Vytrhni dušu moju od meča, jedinú dušu moju vyrvi z moci psov.
22. A zachráň ma z úst leva a vysloboď ma z rohov jednorožcov.
23. A tvoje meno budem hlásať bratom; uprostred zhromaždení vždy ťa chváliť budem!

EVA
Zmiluj sa, bože, nad ich hriešnou dušou!

ADAM (zdesený ustúpi.)
Čo to za pieseň?

LUCIFER
      Vaša. Svadobná!

ADAM
Aj keby bola, nezastrašíš ma,
pre lásku zdolám všetky prekážky.

MNÍSI (zborove z diaľky.)
26. …nech odejú sa do studu a hanby, ktorí sa vyvyšujú nado mňa.
27. Tí potom, ktorí prajú mojej spravodlivosti, nech plesajú a radujú sa a vyznávajú vždycky: Blahoslavené nech je meno Pána, ktorý služobníkovi svojmu pokoj dopraje.
(Keď zaznie zborový spev, Adam pristúpi ku kláštornej bráne, ale zarazí sa, lebo na veži zakuviká kuvik, v povetrí poletujú ježibaby, pred bránou sa vynorí zo zeme kostlivec a hrozivo zastane Adamovi cestu.)

EVA (pribuchne okno.)
Bože môj, pomôž?

KOSTLIVEC
      Preč z posvätných miest!

ADAM
Kto si, ty prízrak?

KOSTLIVEC
      Ja som ten, čo zmrazí
každý tvoj bozk a každé objatie.

JEŽIBABY (s rehotom.)
Sladká siatba, trpké plody,
z holúbka sa háďa rodí.
Isaura, poď sem!

ADAM
      Aké príšery!
Kto sa tu zmenil, vy alebo ja?
Nedávno ste sa ešte usmievali.
Čo je tu sen a čo je skutočnosť?
Tie vaše kúzla ma už ukonali.

LUCIFER
Do akej milej spoločnosti som sa
náhodou dostal. Dávno po nej túžim.
Vitajte, húfy krásnych ježibáb,
vy v necudnosti prekonáte veru
aj nahé nymfy. Vitaj, kostlivec,
ty druh môj starý, tvoja bledá kostra
tak znetvoruje všetky ľudské cnosti,
že v synoch zeme vyvoláva hnus.
Ach, aká škoda, že nemám dosť času
v besede družnej stráviť s vami noc.
(Zjavenia zmiznú.)
Nuž, hor sa, Tankred! Milá pribuchla ti
pred nosom okno. Na čo ešte čakáš?
Noc studená je, ochorieš na lámku.
A čo si počnem s Helenou, keď príde?
Vari sa čert s ňou bude milovať,
veď načisto by vyšiel na posmech
a jeho moc by tašla kamsi v čerty.
Čuduj sa svete: človek plný ohňa
po láske dychtí, hoci pritom žnie
len utrpenie. A čert plný chladu,
len-len že stihne láske uniknúť.

ADAM
Preč, preč odtiaľto poďme, Lucifer,
chcel som viesť boj za sväté idey,
no zistil som, že svet ich podlo chápe!
Pre slávu božiu obetujú ľudí;
žiaľ, pre ideu ešte nedorástli.
Radosti ľudské chcel som zušľachtiť
a zatiaľ som im vtlačil pečať hriechu,
cnosť rytiersku som hlásal, lež tá cnosť
mi bola skazou. Nový svet ma láka.
Zas dokázal som, čo som vlastne hoden,
vedel som zvádzať boje, odriekať sa,
bez hanby môžem opustiť svoj post.
Nič ma už viacej nenadchýňa, nič,
svet nech si beží, ako sa mu páči,
nechcem už hýbať kolesami dejín,
keď sa svet potkne, budem ľahostajný.
Som unavený - oddýchnuť si musím.

LUCIFER
Nuž, oddýchni si. Aj tak neuverím,
že ti tvoj duch, tá nepokojná sila,
dožičí oddych. Adam, poďme ďalej!


VisszaKezdőlapElőre