ŠTVRTÝ OBRAZ

V Egypte. Vpredu otvorená dvorana. Mladý Adam ako faraón sedí na tróne. Lucifer ako jeho minister; v úctivej vzdialenosti veľkolepý sprievod. V úzadí na stavbe pyramídy pracujú otroci pod dohľadom dozorcov, ktorí korbáčmi udržujú poriadok. Jasný deň.

LUCIFER
Oh, Výsosť! Ľud tvoj, ktorý za teba
rád vykrváca, s obavou sa pýta:
čo ťa tak trápi, veľký faraón,
že na vankúšoch oka nezažmúriš?
Prečo sa zriekaš všetkých slastí dňa
a sladkých vidín, čo ti spánok núka,
a prečo ťarchu svojich veľkých plánov
nezveríš ľuďom, ktorých tu máš na to?
Veď všetka sláva v šírošírom svete
tebe len patrí, tebe patrí moc
a všetky slasti, čo len uniesť vládzeš.
Si pánom mnohých krajín bohatých,
tebe ich kvety otvárajú kalich,
pre teba rodia svoje sladké plody.
Tisíce žien sa túžbou umára:
raz plavovlásky, nežné, zasnené,
ihravé, krehké ako vodomar,
raz tmavovlásky, ktorých ústa horia
a v očiach ktorých divá vášeň blčí.
Všetky sú tvoje. Pre tvoj rozmar žijú
a vedia, že svoj osud naplnili,
ak na chvíľku ťa aspoň obšťastnili.

ADAM
Mňa taká láska vôbec nevzrušuje,
veď dostávam ju iba z povinnosti
a bez zásluhy, bez boja mi patrí.
No myslím si, že v diele, ktoré staviam,
našiel som cestu k nesmrteľnosti
a k sláve, ktorá dotýka sa hviezd.
Príroda sama nad ním užasne,
mňa tisícročia ospevovať budú
a nezničí ho zemetrasenie.
Hľa, človek stal sa mocnejším jak Boh.

LUCIFER
Vrav, faraón, a ruku na srdce,
robí ťa šťastným taká predstava?

ADAM
Nie, Nerobí. Mám srdce strašne prázdne,
ja netúžil som predsa po šťastí,
slávu som chcel a tej mám vyše miery.
Dav nikdy nesmie tušiť, čo ma trápi,
ľutoval by ma, ale nezbožňoval.

LUCIFER
A čo, keď prídeš na to, že je sláva
len chvíľkovou a naničhodnou hrou?

ADAM
To nie je možné!

LUCIFER
A keď?

ADAM
      Radšej zomriem
a prekľajem svet, ktorý príde po mne.

LUCIFER
Nie, nezomrieš, a pochopíš raz všetko
a všetko začneš zasa od začiatku.
(Jeden z otrokov, pracujúcich na stavbe pyramídy, zbitý a prenasledovaný dozorcami, vbehne bedákajúc až do otvorenej dvorany a klesne pred trónom.)

OTROK
Zachráň ma, pane!
(Spomedzi pracujúcich otrokov sa vytrhne Eva, otrokova žena a s bolestným výkrikom sa vrhne k svojmu mužovi.)

EVA
      Toho darmo prosíš.
Kto neokúsil naše utrpenie,
nič o ňom nevie! Trón je vysoko,
tam nečuť stony. Čo nevoláš mňa?
Ja prikryjem ťa, vlastným telom stlmím
údery všetky.

ADAM
(k dozorcom, ktorí pribehli, aby odviedli otroka a jeho ženu.)
      Nechajte ich. Von!
(Dozorcovia odídu.)
Neznámy pocit dotkol sa mi srdca,
kto je tá žena, akým čarom vládne,
že dokonca aj faraóna strhne
z jasného trónu k sebe do prachu?
(Vstane.)

LUCIFER
To je zas jedno z vlákien pavučiny,
ktorým ťa sputnal Pán tvoj, na posmech,
tvoj larví pôvod ti ňou pripomína,
keď samopašne lietaš ako motýľ:
Aké je silné toto vlákno, vieš,
veď ani ja ho neviem roztrhať,
vždy unikne mi.

ADAM (schádza po schodoch z trónu.)
      S tým sa vôbec netráp!
Uráža ma to síce, ale blaží.

LUCIFER
Nepatrí sa však, aby kráľ a mudrc
pre vlákno trpel.

ADAM
      Čo si teda počať?

LUCIFER (ironicky.)
Niet inej cesty: veda musí poprieť,
že také vlákno vôbec existuje,
a sila s hmotou musia sa mu vysmiať.

ADAM
Vysmiať sa. Poprieť? To odo mňa nechci.

EVA
Krvácaš, milý, s tisícerých rán,
ako ti pomôcť? Bolí ťa to? Veľmi?

OTROK
Život ma bolí, ale aj to skončí.

EVA
Nie, nesmie skončiť. Bolo by to strašné,
keby si zomrel, len čo sme sa našli.

OTROK
Na čo je otrok? Aby k pyramíde
kamene vláčil, syna dal a zomrel.
Veď milióny mrú za jedného.

ADAM
Ach, to sú strašné slová, Lucifer!

LUCIFER
Tak blúzni človek, ktorý umiera.

ADAM
Čo vravel vlastne?

LUCIFER
      Veľký faraón!
Načo sa trápiš? Vari záleží
na otrokovi?

EVA
      Pre teba je ničím,
no pre mňa je on všetkým na svete!
Ktože ma teraz bude milovať?

OTROK
Zabudna na mňa, žena, ja už nie.
(Zomrie.)

ADAM
Ja, ja ťa budem! Odneste ho preč!
(Služobníci zdvihnú mŕtvolu.)
Vstaň, moja krásna! Sadni si na trón.
Ty vládneš krásou a ja vládnem mocou,
nám predurčené bolo stretnúť sa
skôr a či neskôr.

EVA
      Veľký faraón,
viem, rozkaz tvoj je mojím osudom;
nie, nezdráham sa, ešte chvíľu krátku
maj strpenie a potom rozkazuj!

ADAM
Prosím ťa, prestaň. Vari moja moc
len na rozkazoch stojí, ničom inom?

EVA
Zatiaľ mi stačí, že tvoj rozkaz, pane,
ma nebolí a nemaj mi to za zlé,
že plakala som za ním v prvej chvíli.
Aký je krásny, hoci je už mŕtvy!
(Klesne k mŕtvemu.)

ADAM
Krásny a mŕtvy; aký protiklad!
Ten veľký pokoj v jeho mŕtvej tvári
je výsmechom? Či ľutuje nás vari?

LUCIFER
Tento ti ušiel, spurne odkazujúc:
zlomil som tvoje putá, faraón!

ADAM
Mŕtvemu pokoj, spásu živému.
Škoda tých sĺz, ja bez úsmevu tvojho
bolestne trpím.
(Služobníci vynesú mŕtveho. Adam vedie Evu na trón.)
      Tu je tvoje miesto!
(Otroci začnú bedákať; Eva sa zachveje.)
Čo ti je, láska moja?

EVA
      Nepočuješ
náreky ľudu?

ADAM
      Prvý raz ich čujem.
Lahodné nie sú, ale čo ťa po nich.
Radšej ma bozkaj, nestaraj sa o svet.
(Luciferovi.)
A ty hľaď nárek ľudu umlčať.

LUCIFER
Nemôžem, pane, je to právo ľudu,
zdedil ho spolu s jarmom.
(Nový nárek. Eva vykríkne, Adam sa zvihne.)

ADAM
      Pani moja,
žiaľbohu neviem, ako ti mám pomôcť
v tom utrpení. Lebo nárek ľudu
cez tvoje srdce udiera mi do slúch
a cítim, že svet volá o pomoc.

EVA
Och, zabi ma, no odpusť, faraón,
že nárek ľudu pokoja mi nedá.
Ja dobre viem, že som ti služobnicou
a žijem iba pre zábavu tvoju.
Chcem zabudnúť na všetko, čo je vôkol:
na biedu, slávu, sny, aj mŕtveho,
aby môj bozk a úsmev blažili ťa.
Lenže kým ľud, čo milión má ramien,
tam dolu bude pod údermi kvíliť,
jak malá sinka zráňaného tela,
ja, svojho ľudu dcéra zhavranelá,
tiež pocítim ich.

ADAM
      A ja spolu s tebou.
- Veď milióny mrú za jedného -
povedal mŕtvy.

EVA
      Veľký faraón,
mrak na tvár som ti privolala ja.
Odžeň ma, ak chceš, alebo ma nauč
byť hluchou.

ADAM
      Teba, ktorá si ma sama
ten nárek ľudu naučila počuť?
Trhá mi srdce, nechcem ho viac počuť.
Slobodu dávam svojim otrokom!
Veď čo má jeden človek zo slávy,
keď milióny mu ju vykupujú,
hoc každý z nich je taký istý človek.
Slasť pocítim len raz, no bolesť sto ráz.

LUCIFER
Faraón, blúzniš, veď ten ľudský dav
je odsúdený, aby navždy ťahal
jak ťažné zviera mlynské žarnovy
poriadkov sveta. Chceš ho oslobodiť?
Neprijme voľnosť, hoci mu ju núkaš
a nového si pána zajtra nájde.
Myslíš si vari, že by trpel jarmo,
ak sám by nemal zapotreby pána
a cítil by sa sebavedomejší?

ADAM
Tak prečo jačí, ako keby trpel
v otroctve svojom?

LUCIFER
      Ani nevie, prečo.
Veď každý človek túži po moci,
a tento pocit - nie ten o bratstve -
široké masy pod zástavy ženie,
hoc neobsiahnu pojem slobody,
len čosi ako tušenie ich vedie
za všetkým novým, každou novotou,
čo popretím je existujúceho;
v tom vidia masy stelesnenie snov
o ľudskom šťastí a o blahobyte.
Ľud hlboké je more, lúče slnka
ním nepreniknú; bude stále temné,
len vlna, ktorú vyhodí na povrch,
zaskvie sa v slnku; možno si tou vlnou.

ADAM
A prečo ja?

LUCIFER
      Tak potom niekto iný,
u koho tento inštinkt ľudu dozrel
a ktorý v mene slobody sa votrie
na tvoje jasné miesto, faraón.
Dav nič nezíska, vladár ostane
a zmení sa len vladárovo meno.

ADAM
Jak v bludnom kruhu mudruješ a možno
už nieto z neho ani východiska.

LUCIFER
Ako by nie. Keď hŕstke vyvolených
prstene rozdáš, skvostné retiazky
a iné čačky, vraviac: - Povýšim vás
do stavu šľachty, nad úroveň davu -
hneď uveria to, opovrhnú ľudom,
strpia, keď ty opovrhneš nimi.

ADAM
Nenavrávaj mi klamné jalovosti!
Preč s otroctvom! Ja voľnosť dávam všetkým!
Oznám to ľudu, ale ponáhľaj sa,
kým tento skutok neoľutujem.

LUCIFER (bokom.)
Hľadá svoj cieľ a jeho naplnenie,
netušiac, že ho prúd osudu ženie.
(Odíde.)

ADAM
Nech moje dielo torzom ostane,
a nech tá skúška slabosti a sily
vystríha všetkých ctižiadostivých,
(Vonku radostný jasot, otroci sa rozchádzajú, Lucifer sa vracia.)
Nuž, plesaj, otrok, že sa moja veľkosť
pred tebou skláňa, a bez donútenia.

EVA
Teraz sa so mnou poteš, miláčik,
veď na čo ti je pustá, chladná sláva,
ktorá sa vtiera medzi nás jak had?

ADAM
Ale je veľká -

EVA
      Preč s ňou! Nárek ustal,
už slastné chvíle nepreruší viac,
keď mi na teplých ňadrách spočinieš.

ADAM
Úzky a krehký je tvoj obzor, žena,
ale tá krehkosť práve preto láka
hrdého muža, lebo sám je silný,
ako keď matka vrúcne objíma
bezbranné dojča v svojom synovi.

EVA
Možno ťa nudia, milý faraón,
tie bezobsažné, hlúpe táraniny.
Ja som už ale taká nerozumná.

ADAM
Nechci byť, milá, nikdy rozumnejšia,
veď rozumu mám dosť a k tvojim ňadrám
ja neskláňam sa pre silu a veľkosť,
a ešte menej pre vedomosti,
tie nájdem v knihách. Ty len rozprávaj,
hovor a hovor, nech ťa počujem,
nech sa mi v srdci neustále chvieš.
Vrav, čo len chceš, veď kto sa kedy pýta,
čo spieva vtáča, keď mu načúva,
vzrušený jeho sladkým švitorením.
Buď kvetinou, či vzácnou ozdobou,
neužitočnou síce, ale krásnou.
(Luciferovi.)
Mňa z opojenia vytrháva túžba,
bláznivá možno, ale splň ju, prosím.
Dovoľ mi nazrieť smelo do budúcna,
aby som videl, čo po tisícročiach
zostane z mojej slávy.

LUCIFER
      Cítiš vánok,
čo ponad vaše bozky preletel
a dotkol sa ti líc a letel ďalej?
Zanechal všade malú vrstvu prachu,
za jeden rok ho bude na pár čiarok,
za storočia už na niekoľko lakťov,
za tisícročie tvoje pyramídy
aj tvoje meno piesok pochová
a v sadoch tvojich bude šakal vyť
a ľud tvoj sídliť kdesi v pustatine.
(Všetko, o čom Lucifer rozpráva, stáva sa viditeľným.)
A nespraví to divá povíchrica
a nespraví to zemetrasenie,
lež slabý vánok, čo ťa pohladká.

ADAM
To bude strašné.

LUCIFER (posmešne.)
      Neboj sa, tvoj duch
zahynie síce, ale tvoje telo
ostane žiakom ako múmia,
nik neodhadne zo scvrknutej tváre,
či otrokom si bol, či panovníkom.
(Kopne do múmie, ktorá sa medzitým zjavila pred trónom. Múmia sa pomaly skotúľa po stupňoch trónu.)

ADAM (vyskočí.)
Si prelud pekla! Prac sa odtiaľto,
márnivá túžba, planá ctižiadosť!
- Veď milióny mrú za jedného -
hučí mi v ušiach. Uplatniť sa musia
v slobodnom štáte - len tam je to možné!
Jedinec môže padnúť, ale celok,
čo z jedincov sa skladá, trvá večne.

EVA
A opustiť chceš aj mňa, lásku svoju?

ADAM
Aj trón, aj teba, všetko opustím.
K novému cieľu veď ma, Lucifer,
premárnil som už aj tak veľa času
na bludnej ceste.
(Odchádza s vytaseným mečom.)

EVA
      Keď sa vrátiš pane,
zlomené srdce vyliečiš si u mňa.

ADAM
Ach, áno, tuším, že ťa znovu nájdem
a v čistejšej a krajšej podobe.
Už nebudeš viac služobnicou lásky,
lež rovnocenným druhom v milovaní.
(Odíde.)

LUCIFER
Čo sa tak náhliš? Dôjdeš svojho cieľa
skôr ako tuší tvoja duša smelá.
Ty budeš plakať, lebo nič ti nedá;
ja smiať sa budem. No tak, poďme teda!


VisszaKezdőlapElőre