Hodrušské bane
Samuel Mikovíny ako profesor Baníckej školy v Banskej Štiavnici prednášal pre jej praktikantov zameriavanie baní a mapovanie. Sám nakreslil niekoľko banských máp, ako napr. v roku 1744 hodrušské bane v pôdoryse, pozdĺžnom a priečnom reze. Hodruša (Hodruša-Hámre) na začiatku 18. storočia patrila k predmestiu Banskej Štiavnice.
 |
Mapa hodrušských baní, 1744 (ŠÚBA)  |
 |
Mapa hodrušských baní, 1744 (ŠÚBA) |
Bane Banskej Štiavnici a Banskej Belej
Odvodňovanie baní sa sčasti vykonávalo pomocou čerpadiel a sčasti pomocou dedičných štôlní. Tam, kde banské práce prebiehali vo veľkej hĺbke, alebo kde sa nedala priviesť energetická voda, sa razili veľké dedičné štôlne, ktorými sa odvádzali banské vody zo šácht nad nimi, prípadne sa dala nimi dopravovať vyťažená ruda na povrch. Mikovíny pracoval aj na rozvoji baníctva, kde zohrávali významnú úlohu dedičné štôlne. V roku 1746 navrhol, aby sa hlbinné práce na Vindšachte pre neustále zvyšovanie nákladov na odčerpávanie banských vôd dočasne zastavili, a aby sa razila nová a hlbšie situovaná dedičná štôlňa pod úrovňou štiavnických baní, ktorou by bolo zabezpečené ich odvádzanie. Namiesto razenia novej hodrušskej dedičnej štôlne podporoval razenie Belianskej dedičnej štôlne. Mikovíny k plánu pripojil aj pôdorys a rez.
 |
Mapa banských diel v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej, 1746 (ŠÚBA) |
 |
Pozdĺžny rez banských diel v Banskej Štiavnici, 1748 |
 |