Samuel Mikovíny sa narodil v Ábelovej (Novohradská stolica), v evanjelickej nižšej šľachtickej rodine. Svoje detstvo prežil v hornouhorských usadlostiach, kde jeho otec pôsobil ako evanjelický farár. V rokoch 1718-1721 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde okrem iných učil aj Matej Bel. Rektor lýcea Fridrich Viliam Beer (1691-1774) ešte v roku 1721 v charakteristike Mikovínyho uviedol, že „ho mimoriadne priťahujú matematické vedy”. V štúdiách pokračoval v Nemecku na univerzite v Altdorfe (1721-1722) a v Jene (1723-1725). V Altdorfe neďaleko Norimbergu v tomto období bol profesorom matematiky Johann Heinrich Müller (1671–1731), ktorý v rokoch 1711–1713 zriadil na univerzite aj observatórium. Počas pobytu v Nürnbergiu si Mikovíny osvojil aj medirytectvo.

Rytina zobrazujúca pravdepodobne Mikovínyho, Compendium, 1753 (OSZK)

Medirytina uhorského šľachtica - pravdepodobne Mikovíny, Prodromus, 1723 (OSZK)

Šľachtický erb rodiny Mikovínyovcov (Ilustrácia z knihy A magyar térképészet nagyjai)

Mapa obce Ábelová na rukopisnej mape Novohradskej župy, 1742 (OSZK)

Panoráma Bratislavy, Notitia, 1735 Mikovínyho kresba (OSZK)

Univerzita v Altdorfe s hvezdárňou, 1723 (Das Merkwürdigste von der Löbl. Nürnbergischen Universität-Stadt Altdorff) (OSZK)

Mikovíny po návrate od roku 1726 pôsobil ako merač v Bratislavskej stolici a predovšetkým sa venoval protipovodňovým opatreniam. V roku 1728 sa začal venovať astronómii a pripájajúc sa k Notitii Mateja Bela začal zameriavať jednotlivé župy Uhorska. Od začiatku roka 1729 sa viackrát zastavil aj v okolí Banskej Štiavnice, kde sa pustil do zamerania dolnouhorských banských miest a okrem toho vykonával aj rôzne meračské úlohy.
Karol III. v roku 1735 menoval Mikovínyho za profesora banskoštiavnickej Baníckej školy a zároveň aj za merača Dvorskej komory. Jeho úlohy boli určené v piatich bodoch, podľa ktorých

• od 1. novembra do mája má vyučovať expektantov matematiku – v rámci nej aj algebru, meračstvo, mechaniku, hydrauliku a hydrostatiku –;
• v letných mesiacoch má v sprievode 1-2 expektantov pokračovať v zameriavaní Uhorska;
• má vykonávať rôzne meračské práce, predovšetkým na území dolnouhorských banských miest;
• z meračských prác má vyhotoviť plány a rozpočet a vykonávať dozor nad ich realizáciou;
• má zmapovať dolnouhorské banské mestá a komorské panstvá.

Okrem toho dostával aj príležitostné poverenia od Uhorskej komory, miestodržiteľstiev a zemepánov. Samuel Mikovíny zomrel 23. marca 1750 naďaleko Trenčína.

Banská Štiavnica, zač. 18. stor. (MOL)

Mikovínyho dom v Banskej Štiavnici, ktorý v roku 1741 odkúpil od grófa Hellenbacha. S finančnou výpomocou Hlavného komorskogrófskeho úradu v roku 1742 jednu z izieb prestaval na učebňu a do roku 1746 tu vyučoval praktikantov.

Mikovínyho busta v Univerzite v Miskolci, ktorá banskoštiavnickú Banícku školu pokladá za svoju predchodkyňu Autor: Éva Varga, 1922