Samuel Mikovíny sa narodil v Ábelovej (Novohradská stolica), v evanjelickej nižšej šľachtickej rodine. Svoje detstvo prežil v hornouhorských usadlostiach, kde jeho otec pôsobil ako evanjelický farár. V rokoch 1718-1721 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde okrem iných učil aj Matej Bel. Rektor lýcea Fridrich Viliam Beer (1691-1774) ešte v roku 1721 v charakteristike Mikovínyho uviedol, že „ho mimoriadne priťahujú matematické vedy”. V štúdiách pokračoval v Nemecku na univerzite v Altdorfe (1721-1722) a v Jene (1723-1725). V Altdorfe neďaleko Norimbergu v tomto období bol profesorom matematiky Johann Heinrich Müller (1671–1731), ktorý v rokoch 1711–1713 zriadil na univerzite aj observatórium. Počas pobytu v Nürnbergiu si Mikovíny osvojil aj medirytectvo.

Rytina zobrazujúca pravdepodobne Mikovínyho, Compendium, 1753
Rytina zobrazujúca pravdepodobne Mikovínyho, Compendium, 1753
(OSZK)
Medirytina uhorského šľachtica - pravdepodobne Mikovíny, Prodromus, 1723
Medirytina uhorského šľachtica - pravdepodobne Mikovíny, Prodromus, 1723
(OSZK)
Šľachtický erb rodiny Mikovínyovcov
Šľachtický erb rodiny Mikovínyovcov
(Ilustrácia z knihy A magyar térképészet nagyjai)
 
Mapa obce Ábelová na rukopisnej mape Novohradskej župy, 1742
Mapa obce Ábelová na rukopisnej mape Novohradskej župy, 1742
(OSZK)
Zväčšenie
 
Panoráma Bratislavy, Notitia, 1735
Panoráma Bratislavy, Notitia, 1735
Mikovínyho kresba
(OSZK)
Zväčšenie
Univerzita v Altdorfe s hvezdárňou, 1723
Univerzita v Altdorfe s hvezdárňou, 1723
(Das Merkwürdigste von der Löbl. Nürnbergischen Universität-Stadt Altdorff)
(OSZK)

Mikovíny po návrate od roku 1726 pôsobil ako merač v Bratislavskej stolici a predovšetkým sa venoval protipovodňovým opatreniam. V roku 1728 sa začal venovať astronómii a pripájajúc sa k Notitii Mateja Bela začal zameriavať jednotlivé župy Uhorska. Od začiatku roka 1729 sa viackrát zastavil aj v okolí Banskej Štiavnice, kde sa pustil do zamerania dolnouhorských banských miest a okrem toho vykonával aj rôzne meračské úlohy.
Karol III. v roku 1735 menoval Mikovínyho za profesora banskoštiavnickej Baníckej školy a zároveň aj za merača Dvorskej komory. Jeho úlohy boli určené v piatich bodoch, podľa ktorých

Okrem toho dostával aj príležitostné poverenia od Uhorskej komory, miestodržiteľstiev a zemepánov. Samuel Mikovíny zomrel 23. marca 1750 naďaleko Trenčína.

Banská Štiavnica, zač. 18. stor.
Banská Štiavnica, zač. 18. stor.
(MOL)
Mikovínyho dom v Banskej Štiavnici
Mikovínyho dom v Banskej Štiavnici, ktorý v roku 1741 odkúpil od grófa Hellenbacha. S finančnou výpomocou Hlavného komorskogrófskeho úradu v roku 1742 jednu z izieb prestaval na učebňu a do roku 1746 tu vyučoval praktikantov.
Mikovínyho busta v Univerzite v Miskolci
Mikovínyho busta v Univerzite v Miskolci, ktorá banskoštiavnickú Banícku školu pokladá za svoju predchodkyňu
Autor: Éva Varga, 1922
Začiatok strany