Kasárne v Bratislave
Inžinieri osemnásteho storočia sa zúčastňovali na plánovaní a usmerňovaní najrozličnejších technických prác, čo sa dá vysvetliť tým, že jednak vedy neboli diferencované, a jednak aktuálne úlohy boli rôznorodé. K tomu všetkému sa mohol pridružiť aj nízky počet inteligencie. Preto niet divu, že Mikovíny dostával aj staviteľské poverenia. Jeho prvý známy plán pochádza z roku 1733, na ktorom sú zobrazené plánované kasárne na pobreží Dunaja pred bránou Rybárskej bašty.

Pôdorys kasární v Bratislave, 1733 (AMB)

Prestavba kolesovne na Vindšachte
Koncom roku 1735 a na začiatku roka 1736 Mikovíny vyhotovil plány prestavby kolesovne tzv. Schikmayerovho tyčového čerpadla nachádzajúceho sa pri žile Špitaler na Vindšachte. Podľa jeho názoru v trojpodlažnej budove sa mohlo vytvoriť šesť menších bytov pre hutníckych robotníkov, alebo tri väčšie pohodlnejšie byty pre účtovníkov a banských úradníkov. Následne po schválení Dvorskou komorou bola kolesovňa podľa Mikovínyho plánov prestavená na trojpodlažnú budovu.

Pôdorys kolesovne na Vindšachte, 1735 (ŠÚBA)

Prestavba Peverelliho domu
V roku 1736 hlavný komorský gróf, banský mešťan a člen mestskej rady Ján Peverelli (†1743) z Kremnice navrhol Dvorskej komore odkúpenie svojho domu z dôvodu, aby taviareň Banskej Štiavnice bola presťahovaná do centra mincovníctva. Mikovíny podal návrh na miesto situovania taviarne a na vytvorenie obytných izieb pre zamestnancov komory, ako aj podrobný plán skladu uhlia. Po kúpe domu Peverelliho musel v roku 1737 Mikovíny opäť vycestovať do Kremnice a vyhotoviť nové plány.

Pôdorys plánovanej taviarne v Peverelliho dome v Kremnici, 1736 (ŠÚBA)

Plán taviarne v Kremnici, bočný rez, 1736 (ŠÚBA)

Plán skladu uhlia v Kremnici, bočný rez, 1736 (ŠÚBA)

Sklad dynamitu v Banskej Bystrici
V roku 1738 Mikovíny v Banskej Bystrici posúdil umiestnenie a stav budovy skladu strelného prachu a vzhľadom k jej okoliu ju považoval za nebezpečnú. Navrhol výstavbu nového skladu vzdialeného od obytných domov. Vymurovaný mal byť zo suchého kameňa a z tehiel, bez použitia dreva. Výstavbu nového skladu povolila Dvorská komora v roku 1742.

Plán skladu strelného prachu v Banskej Bystrici, pôdorys a rez, 1738 (ŠÚBA)

Kalvária v Banskej Štiavnici
Myšlienka výstavby banskoštiavnickej kalvárie pochádzala od jezuitov, iniciátorom bol jezuitský rehoľník František Pergner (1700–1772), ktorý v roku 1744 zorganizoval rozsiahlu zbierku, ktorá mala zabezpečiť výdavky na jej výstavbu. Najvhodnejšie sa javiace územie, kopec Scharffenberg, ktorý sa rozprestieral východne od mesta, darovala na tento účel evanjelická rodina Fritzovcov. 13. marca 1744 Pergner predstavil mestskej rade aj plán, ktorý mohol byť Mikovínyho výkresom, ale nakoniec jeho predstavy neboli zrealizované. Základný kameň bol položený 14. septembra 1744 a stavba bola ukončená v roku 1751.

Plán banskoštiavnickej kalvárie, 1744 (OSZK)

Kráľovský hradný palác v Budíne
Dejiny výstavby kráľovského hradného paláca v Budíne v 18. storočí v sebe zahŕňajú takmer 50-60 rokov a prebiehali od roku 1712 do roku 1770. Za toto obdobie sa na plánovaní a výstavbe paláca zúčastnilo niekoľko staviteľov a inžinierov. Mikovíny sa do prác zapojil v rokoch 1748–1749 a zohral významnú úlohu pri prípravných prácach výstavby paláca, medzi iným na výstavbe vodného diela.

Panoráma Budína a Pešti, Notitia, 1737 (OSZK)

Mapa Budína, Pešti a Starej Budy, výsek z mapy 1742 (ŠÚBA)