Uhorsko–rakúske hranice
Mikovínyho prvá mapa z roku 1728 je kópiou mapy časti rakúsko–uhorských hraníc z roku 1717 od viedenského kartografa, matematika a hvezdára Johanna Jakoba Marinoniho (1676–1755). V priebehu 18. storočia boli kvôli úprave spoločných maďarsko-rakúskych hraníc v oblasti Bratislavskej, Mosonskej, Šopronskej a stolice Vas vyslané viaceré komisie. Jednej z týchto komisií v rokoch 1717 až 1729 predsedal gróf Alexander Erdődy.

Johann Jakob Marinoni okolo roku 1720 zriadil vo svojom viedenskom dome hvezdáreň

Mapa uhorsko–rakúskych hraníc od Marinoniho, 1717 Mapu zmenšil Samuel Mikovíny, kreslil Ján Kovács, 1728 (MOL)

Uhorsko–moravské hranice
Mikovíny na uhorsko–moravských hraniciach pracoval z poverenia miestodržiteľskej rady, ktorej stabilita bola nielen verejnou ale aj súkromnou záležitosťou. Jednak išlo o hranice štátu, čo sa teda týkalo miestodržiteľskej rady, a jednak išlo o hranice panstva grófa Pavla Balassu v Branči, Čachticiach a v Považskej Bystrici. Na urovnanie tejto záležitosti na jeseň roku 1733 začala svoju činnosť vyslaná komisia. Za uhorskú stranu na zameranie hraníc dostal v roku 1734 poverenie Mikovíny. Spolu s geometrom z Moravy v priebehu mája ukončil zameriavanie na panstve v Branči a Čachticiach, na základe čoho vznikla mapa hraníc panstva v Branči a Čachticiach, ďalej mapa hranice medzi panstvom v Strážnici (Česko), ako aj mapa hraníc medzi panstvami v Považskej Bystrici a Rožnovom pod Radhoštěm. Po viacerých oddialeniach sa v roku 1736 pristúpilo k usporiadaniu hraníc medzi panstvom v Považskej Bystrici a Vsetínom na Morave, ktoré bolo najskôr majetkom Pavla Balassu a neskôr Jozefa Illésházyho. Aj zameraním tohto úseku hraníc bol poverený Mikovíny.

List Samuela Mikovínyho grófovi Pavlovi Balassovi o zameraní hraníc medzi panstvom v Čachticiach a Branči a hranice medzi panstvom v Strážnici Myjava, 9. máj 1734 (MOL)

Mapa hraníc medzi panstvami v Považskej Bystrici a Vsetíne, 1736 (MOL)