Podľa slov Mikovínyho mapovanie Uhorska pomohlo pri rozhodovaní, „čo by sa dalo ... v budúcnosti vykonať v prospech verejnosti a osôb a urobiť to lepším, ako je rozšírenie rozlohy ornej pôdy a jej rekultivácia, odvodňovanie územia, zavlažovanie v suchých oblastiach a zamedzenie povodniam.” Už od začiatku 18. storočia sa v Karpatskej kotline práce na regulácii tokov, na ktorých sa osobne zúčastňoval aj Mikovíny, stali pravidelnosťou. Mikovíny sa zaoberal protipovodňovými opatreniami na územiach pozdĺž rieky Dunaj a Váh, splavnosťou Dunaja v jeho bratislavskom úseku, reguláciou Dudváhu v záujme zabezpečenia cesty z Trakovíc do Leopoldova a odvodňovaním močarísk v komorskom panstve Komárno.
Posledné poverenie, ktoré mu v rámci protipovodňových opatrení zadala Uhorská komora, bolo regulovanie Váhu pri Trenčíne. „Po návrate do Trenčína, ktorého okolie na najvyššie nariadenie mal preskúmať a hľadať cestu a spôsob, ako by sa dalo vyliatie a záplavové vody držať v odstupe od mestských hradieb, po šiestich dňoch choroby ... 23. marca 1750 svoj pozemský za večný život zamenil.”

Mapa neregulovaného toku Dunaja, Váhu a Dudváhu v Bratislavskej stolici, medirytina, 1735
Mapa neregulovaného toku Dunaja, Váhu a Dudváhu v Bratislavskej stolici, medirytina, 1735
(OSZK)
Zväčšenie
 
Mapa neregulovaného toku Dunaja v okrese Solt, medirytina, 1737
Mapa neregulovaného toku Dunaja v okrese Solt, medirytina, 1737
(OSZK)
Zväčšenie
 
Mapa rieky Váh v Trenčianskej stolici, rukopis, 1742
Mapa rieky Váh v Trenčianskej stolici, rukopis, 1742
(OSZK)
Zväčšenie

Mikovíny ako merač dolnouhorských banských miest zohral významnú úlohu pri výstavbe umelých jazier, vodných nádrží, zberných a vodovodných jarkov v okolí Banskej Štiavnice, ktoré zabezpečovali vodnú energiu pre baníctvo.

Jazerá v okolí Banskej Štiavnice na mape Hontianskej stolice, medirytina, 1742
Jazerá v okolí Banskej Štiavnice na mape Hontianskej stolice, medirytina, 1742
(MOL)
Zväčšenie
 
Začiatok strany