---

Obsah

ÚVOD
MODLITBA BANÍKOV
BANÍCTVO NA GEMERI

LICINCE
Krátka história obce

BANÍCTVO V LICINCIACH
História bane v čase Csernyusovcov
História bane v rámci Heinzelmannovských železiarní
Význam Heinzelmannovcov pre gemerské baníctvo
Baňa v medzivojnovom období
História bane po pripojení k Maďarsku
História bane po druhej svetovej vojne
Ťažené rudy na ložisku v Licinciach
Pamiatky banskej činnosti v Licinciach

BANÍCKA HYMNA
BÁNYÁSZHIMNUSZ GÖMÖRBŐL
RESUME
ÖSSZEFOGLALÁS
KRÁTKA CHRONOLOGIA BANÍCTVA V LICINCIACH
POUŽITÁ LITERATÚRA

---

Resume

Licince ležia pri potoku Muráň, približne na polceste medzi Tornaľou a Revúcou. Obec vznikla v stredoveku, v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na jednej donačnej listine z roku 1243. Stredoveké osídlenie veľmi trpelo, ale bolo životaschopné a existuje aj doteraz. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárskou výrobou a hrnčiarstvom, ale významné bolo aj pálenie drevného uhlia a ťažba surovín. V chotári dediny v dvoch peciach sa vyrábalo aj kvalitné železo.

Publikácia sa v prvom rade zaoberá dobývaním železnej rudy v Licinciach. Dobývanie na ložisku sa začalo v 19. storočí, najskôr povrchovo a neskôr hlbinným spôsobom. Hlbinné dobývanie je späté s rodinou Hisnyai-Heinzelmannovcov. Táto rodinná firma mala železiareň v Chyžnianskej Vode a práve táto železiareň potrebovala veľké množstvo kvalitnej železorudnej suroviny. Okrem baní na Železníku, kde spoločnosť ťažila veľké množstvo železnej rudy, aj Licince dodávali kvalitnú surovinu na výrobu železa. V histórii bane je táto perióda práve najdôležitejšou, až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Potom, po zmene vlastníkov bane až do roku 1938, nasledovala stagnácia v živote bane. Po tomto roku ale nasledovalo ďalšie veľmi úspešné obdobie, pre ktoré boli charakteristické veľké investície. Vyťažená ruda z Liciniec sa v tomto období spracovávala v železiarňach v Diósgyőri. Po druhej svetovej vojne už nemôžeme hovoriť o úspešnom období a v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa dobývanie zastavilo a baňa sa uzavrela. Dnes už na mieste bývalej bane ostal len zamurovaný portál štôlne Lujza a zabetónovaný otvor bývalej dopravnej jamy.

V pamäti obyvateľov žije baňa naďalej. Táto epocha nie je taká dlhá, aby sa celkom zabudlo na túto časť histórie obce. Ešte stále tu žijú v ľudia, ktorí videli vychádzať železnou rudou naložené banské vozíky zo štôlne. Žijú ešte potomkovia niekdajších baníkov, ktorí v bani pracovali. V ich pamäti sú ešte aj bývalé budovy nachádzajúce sa v areáli. Práve preto nebol veľký problém pozbierať informácie na napísanie tejto publikácie. Na konci dediny ešte stále stojí bývalý kaštieľ rodiny Hisnyai-Heinzelmannovcov, ale žiaľ vo veľmi zlom technickom stave.

Dúfam, že sa nikdy celkom nezabudne na bývalú baňu a minimálne obyvatelia obce sa budú na ňu pamätať aj v ďalších desaťročiach, pretože ich predkovia tam ťažko pracovali. K tomu nech podá pomocnú ruku aj táto kniha, ktorá stručne zhŕňa to storočie, keď miestni baníci z podzemia v Licinciach dolovali železnú rudu a v malom množstve aj meď. Aj na ich pamiatku nech znie:

Zdar Boh!

Ing. Lőrincz Árpád, PhD.

---